Tábor
V jeden táborový deň sa vedúci rozhodli že pôjdeme na 7 km vychádzku do dediny. Ako ináč hneď sme protestovali. Ale vedúci sa nedali povedali tak sa muselo ísť. Po ceste tam sa pripojili aj tí najmenší. Asi po 3 km sa viezli na chrbtoch tých väčších. Ja som nepatrila medzi tých mladších ale rozhodne som tiež už nevládala. Keď sme tam už konečne prišli všetci si vydýchli po namáhavej ceste. V dedine sme sa mali trochu poobzerať ale mi sme len sedeli na lavičkách. Kto by už len vládal. Pomaly sme sa zberali naspäť a v tom zatrúbilo auto že môže niekoho odviezť. Ja som sa tam chcela tiež dostať ale že vraj berie iba tých najmenších. Ešte sme počuli že sa auto ešte otočí a vezme niekoho. Ja som zase že idem autom ale vedúci nie tý mladší pôjdu autom. Tak som musela ísť bohužiaľ pešo. Zastavili sme sa pri jednej závore a tam sme si posadali. Mne už išli nohy odpadnúť a nebola som sama najradšej by sme všetci použili teleport." Ale " vedúci vyhlásili ideme lebo sa asi chystalo pršať. Museli sme zrýchliť a nám to nevadilo že zmokneme lebo sme fakt nevládali. Keď sme už konečne došli na chatu trochu zmoknutý rýchlo sme sa prezliekli niečo zjedli a ľahli sme na posteľ.Išli sme späť už o 9:00 iba pár detí ešte behalo po izbách. Všetci tak tvrdo spali že sa hádam v noci ani nezobudili.